Daruj Enimu oči

Inštrukcie: “V Kremnici som dieťa, ktoré žobre oči. V Štiavnici chlapec, ktorý dostáva detské oči. Prečo tie oči dostávam v Štiavnici? Vždy, keď sa sem vrátim, cítim byť chlapcom s vyprahnutým kremnickým pohľadom, ktorý dostáva "oči" - pohľad na nové "výtvarnosti". Mačky vo mne evokujú vnútornú pohodu a milý, príjemný svet. Plagáty ľudí navádzajú do kremnického medzibránia, no nie je jasné, kedy a čo sa tam bude odohrávať. Ostáva to tajomstvom rovnako, ako pokračovanie tohto neviditeľného príbehu.”

Plagátová “ľudová” tvorba je súčasťou každého mestského priestoru. Každý kúsok, ktorý môže byť polepený, skôr či neskôr polepený bude. Pozvánky na akcie, diskotéky, výpredaje či zakáľanie prasiat sú súčasťou vizuálneho smogu každého mesta. A je jedno, či ide o Bratislavu, Košice, Banskú Štiavnicu alebo… Kremnicu. Štiavnica a Kremnica sú ako súrodenci. Večne prepojení, podobní a neustále súperiaci o pozornosť. Bývalé banské mestá v dnešnej dobe už ťažia viac zo svojej vizuálnej príťažlivosti, ako reálnych pracovných či kultúrnych príležitostí. Ktoré z týchto dvoch miest je atraktívnejšie? Kremnický mladý umelec Eniac sa do Štiavnice neviditeľne začlenil inštaláciou fiktívnych plagátov okupujúcich výklad po vzore okolitých opustených plôch. V centre je jeho autorská kresba, autoportrét so zvláštnou výzvou. Darujete Enimu oči? Pokračovanie príbehu nenájdete v Štiavnici, ale v uliciach Kremnice, kam vás autor nepriamo pozýva.